Všetky digitálne fotoaparáty sú vybavené expozičnou automatikou. Dokonca len tie drahšie a zložitejšie umožňujú ručné ovplyvňovanie expozície.
Veľmi záleží na tom, ktorú časť obrazu fotoaparát meria. Väčšinou je pozornosť sústredená na oblasť v okolií stredu obrazu. Konštruktéri vychádzajú z predpokladu, že v prostriedku obrázka sa ocitne spravidla to, čo pokladáme za najdôležitejšie. Ide teda o automatiku so zdôraznením stredu.
Lepšie aparáty nám ponúkajú takzvané bodové meranie (obvykle je zobrazené symbolom obdĺžnika s bodkou v strede) Nastavuje expozíciu podľa situácie v geometrickom strede obrazu.
Treťou variantou je najdokonalejšie viacbodové, tzv. zónové meranie. Obraz je rozdelený na sektory či zóny, každý sektor či zóna je meraný zvlášť a podľa predom daného matematického algoritmu sa stanový optimálna expozícia